Keď si osladíme čaj medom, málokedy premýšľame nad tým, čo všetko sa skrýva za jednou čajovom lyžičkou. Poďte so mnou na chvíľu nahliadnuť do úľa a pozrieť sa, aká je cesta od nektáru z kvetov až po med vo vašom pohári čaju
Všetko sa začína na kvetoch
Na fotografiách vidíte včely pri práci na plástoch. Ich cesta za medom sa však začína vonku. Z kvetov zbierajú sladký nektár, ktorý v medovom vačku prinášajú do úľa. Tam ho odovzdávajú ďalším včelám, ktoré ho spracúvajú a ukladajú do voskových buniek.
Nektár sa na med nepremení sám. Včely doň pridávajú enzýmy a postupne z neho odparujú prebytočnú vodu. Pomáhajú si pritom aj mávaním krídel, ktorým zabezpečujú prúdenie vzduchu v úli. Keď med dozreje, bunky uzavrú tenkou vrstvou vosku. My včelári hovoríme, že ho zaviečkovali.
Malá lyžička, veľa práce
Jedna včela vyprodukuje za svoj život odhadom len dvanástinu čajovej lyžičky medu (približne 9 gramov). Na naplnení jednej lyžičky sa tak podieľa približne dvanásť včiel. Je to orientačný údaj, no pekne ukazuje, koľko úsilia sa skrýva aj v takom malom množstve.
V úli má každá včela svoju úlohu. Kým jedny lietajú za nektárom, ďalšie ho preberajú, spracúvajú alebo stavajú plásty. Med je výsledkom ich spoločnej práce.
Potom prichádza na rad včelár
Keď je med zrelý, prichádzam na rad ja. Z úľa vyberiem medové rámiky, pričom včelám ponechávam dostatok zásob pre ich vlastné potreby. Z buniek odstránim voskové viečka a rámiky vložím do medometu. Ten sa otáča a odstredivou silou uvoľňuje med z plástov.
Vytočený med precedím cez sito, ktoré zachytí drobné kúsky vosku, a nechám ho odstáť. Až potom ho plním do pohárov, ktoré poznáte z nášho medového stánku.
Keď si nabudúce osladíte čaj medom, spomeňte si na včielky. Za každou lyžičkou sú ich lety za kvetmi, práca v úli a starostlivosť včelára. Aj preto má pre mňa každý pohár medu svoju hodnotu.
A keď máte chuť, tak nech sa páči. Lipovo-černicový je za mňa úplne TOP med.
